ZŠ s MŠ Hladovka

Zvuková stránka jazyka a pravopis

Spoluhlásky z hľadiska pravopisu delíme na:

• tvrdé – h, ch, k, g, d, t, n, l,
• mäkké - č, dž, š, ž, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ,
• obojaké - b, m, p, r, s, v, z, f

Spoluhlásky z hľadiska znelosti delíme na:

• znelé párové – b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v,
• neznelé párové – p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f,
• zvučné nepárové – m, n, ň, l, ľ, r, j

Zvláštnou skupinou sú spoluhlásky:

slabičné – l, ĺ, r, ŕ. Vlk, tlk, stĺp

• RYTMICKÉ KRÁTENIE
• Rytmické krátenie alebo rytmický zákon je zmena dlhej slabiky na krátku slabiku po predchádzajúcej dlhej slabike. (Existuje viacero výnimiek z rytmického krátenia. Podrobnosti sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu.)
• PRAVOPIS PÍSANIA VEĽKÝCH PÍSMEN
• VEĽKÉ PÍSMENÁ
• Veľkými písmenami sa píšu:
• - mená a priezviská
• - privlastňovacie prídavné mená (prípony –ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných mien,
• - pomenovania príslušníkov národov
• - pomenovania obyvateľov
• - prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty
• - mená a názvy ulíc, námestí, mostov, zemepisných a astronomických útvarov, inštitúcií a organizácií, novín, časopisov, dokumentov, sviatkov atď.
• - oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a v iných písomných prejavoch
• Juraj Strážny, Alena Veselá, Lapaj, Štúrov pravopis, Oľgino pero, Lapajov brloh, Francúzova zátoka, Ír, Japonec, Talian, Švéd, Egypťan, Laponec, Stredoeurópan, Bielorus, Levočan, Nitrianka, Stredoslovák, Katarína II. Veľká, Konštantín Filozof, Panna Mária, Svätý Otec, Súťažná ulica, Hlavné námestie, Most víťazstva, Biela hora, Barentsov ostrov, Mariánska priekopa, Základná škola v Krupine, Gymnázium v Púchove, Slniečko, Slovenské pohľady, Rysavá jalovica, Deklarácia práv dieťaťa, Veľká noc, Blahoželám Vám k Vášmu sviatku, Prajem Ti všetko najlepšie

• MALÉ PÍSMENÁ
• Malými písmenami sa píšu:
• - pomenovania členov politických, náboženských, športových, kultúrnych a iných skupín
• - pomenovania jazykov
• - názvy vied a vyučovacích predmetov
• - mená náboženstiev
• - rodové a druhové mená rastlín a živočíchov
• - vzťahové prídavné mená, ktoré sú odvodené od vlastných mien
• - latinské označenia pádov
• - všeobecné pomenovania inštitúcií bez uvedenia sídla alebo prívlastku osobnosti
• demokrat, evanjelik, moslim, františkán, budhista, slovanista, štúrovci, nemčina, taliančina, slovenčina, slovenský jazyk, anglický jazyk, chémia, kresťanstvo, islam, orol skalný, magnólia veľkokvetá, slovenský, bernolákovský, nominatív, genitív, základná škola, gymnázium, mestský úrad, ministerstvo hospodárstva,
• Tri základné pravidlá pre viacslovné vlastné mená:
• 1. Prvé slovo sa začína veľkým písmenom, ostatné slová sa píšu malým písmenom.
• 2. V názvoch miest a obcí sa všetky plnovýznamové slová začínajú veľkým písmenom a ostatné slová sa píšu malým písmenom.
• 3. Ak je vo vlastnom mene vložené iné vlastné meno, aj to sa začína veľkým písmenom.
• Hlásky sú najmenšie časti jazyka, ktoré sú zapísané písmenami (grafémami). Hlásky sa delia na samohlásky a spoluhlásky. V slovenčine sa používa hláskové latinské písmo (latinka) so 46 malými a veľkými písmenami.
• Písmená q, w, x používame pri zapisovaní slov cudzieho pôvodu, podobne aj ďalšie písmená: ö, ü, ř, ů, ű, ő a iné. (napr. Gönci, Dvořák, Janů).
• Dvojhlásky ia, ie, iu, ô (uo) sú jeden dlhší kĺzavý zvuk. Preto ich považujeme za dlhé a nikdy ich nemôžeme rozdeliť do dvoch slabík (die-ťa, nie di-e-ťa). V prevzatých slovách ako biosféra, štúdio, planetárium sa dvojhlásky nevyskytujú, ide o spojenie dvoch samohlások, ktoré patria do zvláštnych slabík (bi-o-sfé-ra, štú-di-o, pla-ne-tá-ri-um).
• Hláska i/í sa v spisovnom jazyku píše dvoma spôsobmi: i, í, a y, ý, ktoré čítame rovnako, rozdiel je len v pravopise. V pravopise treba presne dodržiavať pravidlá o tom, kedy sa píše i, í a kedy y, ý.
• Hláska ä sa používa iba po perných spoluhláskach b, m, p, v. Nevyskytuje sa v predponách.
• Po b: žriebä, žriebätko, bábä, bábätko, holúbä, holúbätko.
• Po m: mäkký, mäso, mäta, najmä, pamäť, smäd, vysmädnutý, bremä, plemä, semä (používa sa: bremeno, plemeno, semeno).
• Po p: päsť, zápästie, pästiar, päť, pätina, pätnásť, päta, opätok, opäť, späť, naspäť.
• Po v: väčší, vädnúť, väzy, záväzok, väzeň, väznica, obväz, hovädzí, nevädza, svätý.
• Dlhé é sa vyskytuje v slove dcérka; v tvaroch prídavného mena vzoru pekný – pekné, v tvaroch základnej číslovky jeden/jedno – jedného, v slovách cudzieho pôvodu – chémia, prémia, génius, likér, aféra, šéf, problém, extrém.
• Dlhé ó sa vyskytuje iba v cudzích slovách: citrón, bróm, história, agónia, filológia, biológia, erózia, korózia, trombóza, elektróda, konzervatórium.
• Slabičné r, l môže byť krátke alebo dlhé: srna – sŕn, vlk – vĺča, žltý – žĺtok, náplň – napĺňať, črta – čŕt, brzda – bŕzd, zrno – zŕn, srdce – sŕdc, vrch – vŕšok.