ZŠ s MŠ Hladovka

Balada- epický žáner ľudovej slovesnosti

znaky:

1. a)      má pochmúrny dej
2. b)      dej má rýchly spád a stupňuje sa ( často využíva magické číslo tri )
3. c)      vystupujú v nej nadprirodzené postavy a javy
4. d)     dej sa končí tragicky

Balady sú ľudové ( majú všetky znaky ) a umelé ( niektoré znaky im môžu chýbať ).

Ak je príčinou tragédie zlá spoločenská situácia ( bieda, vojna ), je to sociálna balada.

Zdrobneniny ( deminutíva ) sa používajú nielen na pomenovanie malých vecí, ale v literatúre najmä na vyjadrenie citového vzťahu zapadá slniečko, synáčik, srdiečko. Opakom zdrobnenín sú pejoratívne slová (psisko).

Epiteton je básnický prívlastok.

Krvavé sonety, zlaté vlásočky, čierne myšlienky

Metafora je prenášanie významu na základe vonkajšej alebo vnútornej podobnosti.

pole jedna živá tvár, vyplakal more sĺz

Personifikácia je zosobnenie. Vzniká prenášaním ľudských vlastností na neživé veci.

tak tíško dvíha mesiac biele čelo, tá modrá ruža vám povie, vetrík spieva

Prirovnanie vzniká porovnávaním dvoch vecí alebo javov, ktoré majú niečo spoločné.

o chvíľu spí jej hlava sivá jak zasnežená krajina, spí ako zarezaný

Básnická ( rečnícka ) otázka je otázka, ktorú autor vysloví v básni. Nevyžaduje však odpoveď, prípadne tá je na inom mieste. Otázkou chce autor čitateľa upozorniť na dôležitosť textu.

A čo je mladosť? –

Základnou rytmickou jednotkou básne je verš. Verš je jeden riadok básne.

Verš však nestojí v básni osamotený. Spája sa s ostatnými veršami do väčších celkov, do strof. Strofa ( sloha ) je odsek v básni. Báseň môže mať ľubovoľný počet strof.

 refrén opakovanie istej časti piesne alebo básne

Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov.

Druhy rýmov:

1. a) združený ( spája dva a dva susedné verše podľa schémy  aa, bb, )
2. b) striedavý ( spája vždy dva nepárne a dva párne verše strofy podľa schémy  a b a b )
3. c) obkročný ( spája prvý verš so štvrtým a druhý s tretím podľa schémy  abba )

populárna pieseň -určená širokým vrstvám obyvateľstva, vyjadruje pocity súčasnej generácie, podlieha móde

evergreen - staršia populárna pieseň( Modrá ruža, V dolinách)

rytmus- pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík

poézia- veršované diela, zákl. jednotka je verš

próza- neveršované diela, súvislý text, základná jednotka je veta

literárne druhy: lyrika, epika, dráma

báseň- písaná je vo veršoch, nemá dej, autor v nej vyjadruje svoje myšlienky a nálady

bájka

znaky:
1. vystupujú v nej zvieratá
2. vyslovuje mravné ponaučenie
3. používa humor a satiru (ostrý, útočný, zosmiešňujúci výsmech)
4. využíva alegóriu (inotaj) - nehovorí priamo o ľuďoch, ale skryto, obrazne o zvieratách
5. personifikácia - zvieratá majú ustálené ľudské vlastnosti (pažravý vlk, prešibaná líška...)
6. môže mať formu poézie alebo prózy

-najznámejší bájkari: Ezop, Ivan Andrejevič Krylov, Jean La Fontaine

báj(mýtus) -odráža primitívny názor človeka na svet
-vysvetľuje predstavy ľudí o vzniku sveta, človeka, prírodných javov
-vystupujú v nej bohovia, polobohovia a iné nadprirodzené bytosti
-súbor bájí národa sa nazýva mytológia (bájoslovie)
-Ako sa zrodila Zem, Tatranská Kikimora
podľa námetu: 1. kozmogonická( o pôvode sveta)
                           2. etiologická( o pôvode človeka, zvierat)
                        3. histor.- kultúrna( o remeslách, o vedách a umení)

4. hrdinská( o predkoch)

poviedka -epický žáner
-zachytáva jednu udalosť zo života, vystupuje menej postáv

kompozícia lit. diela

-usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného celku (textu)

1. vnútorná kompozícia - téma, postavy, prostredie
2. vonkajšia kompozícia - strofy, spevy (poézia), kapitoly, diely (próza), výstupy a dejstvá (dráma)

obsah literárneho diela

tvoria ho:
a. hlavná myšlienka (pointa,idea) - posolstvo, zámer, odkaz autora, čo chcel v texte vyjadriť
b. téma - o čom je text

dobrodružná literatúra- -pútavý, dramatický dej, motív dobrodružstva a nebezpečenstva

rozprávanie - hovorí o skutočnej alebo vymyslenej udalosti

rozprávací slohový postup -najčastejšie používaný autormi
-vyznačuje sa dejom (príbehom, udalosťou)
-nositeľom deja a napätia sú slovesá
Stavba príbehu: úvod, jadro, zápletka, vyvrcholenie obrat, záver

rozprávač -nevstupuje do deja, ale ho rozpráva

rozhlasová hra

-je určená pre rozhlas
a. pôvodná rozhlasová hra - už od začiatku napísaná pre rozhlas
b. rozhlasová adaptácia - dielo, ktoré bolo dodatočne upravené pre rozhlas

-základný prostriedok je slovo (text)
-nepoužíva zrakový princíp (rozhlas nemá obraz), preto je veľmi dôležitý zvuk a zvukové efekty

pásmo rozprávača
pásmo postáv

1. pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania
   a. ja-rozprávanie (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)
   b. je-rozprávanie (autorské rozprávanie) - rozprávanie v 3. osobe
   
   2. pásmo postáv - priama reč postáv
   a. monológ - prehovor jednej postavy
   b. dialóg - rozhovor viacerých postáv - tvoria ho repliky (prehovory) postáv

slang- nespisovné slová, ktoré používa istá skupina ľudí( matika, guľa)