Literatúra je súhrn všetkých diel, ktoré na zobrazovanie alebo odrážanie skutočnosti používajú ako hlavnú formu prejavu jazyk.
Rozdelenie literatúry:
1.Vecná literatúra ( odborná, publicistická, administratívna ) má za cieľ čitateľa presne a jednoznačne informovať, poučiť, oboznámiť s novými poznatkami.
2.Umelecká literatúra zobrazuje skutočnosť umeleckými prostriedkami a má vyvolať u čitateľa pocit krásna. Preto ju voláme aj krásna literatúra.
Každé literárne dielo má obsah a formu.
1. Obsah je to, o čom autor píše.
téma ( udalosť, fakt, pocit, ktorý si autor vybral )
idea ( hlavná myšlienka)
2. Forma je to, ako autor píše ( je to spôsob, ktorým autor realizuje daný obsah ).
.........................................................................................................................
Poézia- viazaný text vo veršoch (báseň)
Lyrika- vyjadruje pocity, myšlienky, nálady autora (nemá dej)
rozdelenie: 1. osobná - osobné problémy a pocity autora(reflexívna)
2. spoločenská - všíma si situáciu a problémy v spoločnosti
3. prírodná - opisuje prírodu a dojmy z nej
4. ľúbostná- hl. téma láska, autor ju stvárňuje v rôznych podobách
Lyrická báseň- dej je tlmený, autor v nej vyjadruje svoje myšlienky a nálady
lyrický hrdina- autor sa stotožňuje s hrdinom básne, ktorým vyjadruje svoje pocity, myšlienky, nálady
kolektívny hrdina- hl. hrdina nie je jednotlivec, ale kolektív
epická báseň- je to báseň, ktorá má základné znaky rozprávania (dej, príbeh, hrdinov)
lyrickoepická báseň- prelínajú sa v nej lyrické a epické prvky
štylistické figúry:
1. slovné - sú založené na opakovaní slov
a. anafora - opakovanie slov
na začiatku za sebou idúcich veršov, napr. možno mi tvojich úst sa
odrieknuť//možno mi ruku nedostať//možno mi v diaľky žiaľne utieknuť...
b. epizeuxa - opakovanie slova alebo slov vo verši za sebou, napr. koho rada vidím, koho rada vidím
2. rečnícke
a. rečnícka otázka - autorova otázka, ktorá si nevyžaduje odpoveď alebo si odpovedá sám
b. rečnícke zvolanie - zvolanie autora (lyrického hrdinu)
3. zvukové
a. aliterácia - opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, napr. Duní Dunaj a luna za lunou
sa valí
trópy
nepriamo označujú predmety, javy
vznikajú prenášaním významu pomenovania z jedného javu na iný - prenesené pomenovania
a. epiteton (básnický prívlastok) - pripisuje predmetu zvláštnu vlastnosť, má citové zafarb. -napr. so srdcom obrodeným,zelená krv
b. metafora - prenesenie vlastnosti na základe vonkajšej podobnosti (more klasov)
c. personifikácia - prenesenie ľudskej vlastnosti na neživý predmet (nebo sa hnevá)
d. metonymia - prenesenie významu na základe vnútornej súvislosti (čítať Kraska)
e. symbol - vzniká na základe zaužívaného (ustáleného) označenia, napr. srdce = láska
f. prirovnanie - porovnáva dve veci pomocou spoločnej vlastnosti a vyzdvihuje tak porovnávanú vlastnosť, porovnávacie spojky ako, sťa, jak, ani - napr. (človek) mocný ani dub, tvoje ústa sťaby krížalky
g. alegória - nepriamo, utajene vyjadruje určitú myšlienku - napr. zvieratá v bájke predstavujú ľudí
h. zdrobnenina- citovo zafarbené slovo(srdiečko,rodinka)
i) protiklad(antitéza) bieda-bohatstvo
j)hyperbola zveličenie,prehnaný význam... idem, kráčam kam ma vedie cesta, miliónkrát som ti vravel ...
Literárne žánre:
sonet (znelka) básnická forma, skladá sa zo 14 veršov, ktoré sú zoradené do dvoch 4-veršových a dvoch 3-veršových strof (4-4-3-3)
v závere je výrazná pointa, vyvrcholenie, zhrnutie
pochádza z antickej literatúry
symbol- vzniká na základe zaužívaného (ustáleného) označenia, napr. srdce = láska
rým- zvuková zhoda slabík na konci veršov
typy:
1. združený - aabb
2. striedavý - abab
3. obkročný - abba
4. prerývaný - abcb
Verš je základná rytmická jednotka
Veršový presah- verš zasahuje do ďalšieho riadka
slabičný verš - verš sa zhoduje s vetou alebo jej časťou (opak je presah)
Voľný verš- znaky:
1. nedodržiava pravidelný rým a rytmus
2. rôzna dĺžka veršov
3. rôzne umiestnenie veršov
4. rôzne typy písma
jeho opakom je viazaný verš
sylabický veršový systém verše majú rovnaký počet slabík vo verši (typický pre romantizmus)J. Kráľ, A. Sládkovič
Klasicizmus –umelecký smer,vzor antika
(J. Hollý)
Romantizmus- umelecký smer(štúrovci: Štúr, Chalupka,Sládkovič, Kráľ, Matuška,..), národné obrodenie, nad osobnými citmi víťazí láska k národu, hl. lit. druh: poézia
modlitba náboženská skladba, autor sa obracia k Bohu s prosbou o splnenie žiadosti alebo s poďakovaním
óda -oslavná báseň(na národ,slobodu, krásu, mladosť...) Oda na radosť
Elégia ( žalospev )je lyrická báseň, v ktorej básnik vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou
zdroje: (učebnica LV pre 5-9.ročník)