ZŠ s MŠ Hladovka

EPIGRAM - lyrický žáner, stručne vystihuje nejakú životnú pravdu, satirická báseň
 s pointou

EPITAF - lyrický žáner, nápis na náhrobnom kameni

AFORIZMUS - epický žáner, stručný výrok, vtipná myšlienka

EPOS - rozsiahla básnická skladba, ktorá čerpá námet zo života spoločnosti, stvárňuje problémy doby.
Nachádzame tu opisy  duševných stavov postáv, prírody, úvahy autora. Má EPICKÝ DEJ!
EPIKA

dej = hlavný znak epického diela
 literárne postavy = postavy vystupujúce a konajúce v epických dielach (aj v dramatických) a) kladné b) záporné  postavy:  a) hlavné b) vedľajšie
 pásmo postáv = priama reč postáv
 pásmo rozprávača = text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania
 rozprávač = nevstupuje do deja, ale ho rozpráva; objasňuje dej, ovplyvňuje názor čitateľa, nevstupuje priamo do konfliktu postáv;
 ja - rozprávanie = autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu
(1. osoba)
 on - rozprávanie = rozprávanie v 3. osobe, autorské rozprávanie
 dialóg = rozhovor viacerých postáv - tvoria ho repliky (prehovory) postáv
 monológ = prehovor jednej postavy
 vonkajšia kompozícia = kapitoly a diely
 vnútorná kompozícia = úvod, zápletka, vrchol, obrat, rozuzlenie.

BÁJ - epický útvar, v ktorom sa odráža primitívny, jednoduchý názor človeka na vznik sveta, človeka; ľudia v nich vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch a podobne; súbor mýtov - mytológia
BÁJKA - veršovaná alebo neveršovaná malá epická forma, čerpá zo života zvierat či rastlín, ktoré majú ustálené vlastnosti; v zvieratá poukazujú na vlastnosti človeka; v obsahuje mravné ponaučenie; v využíva inotaj; v má starobylý pôvod
SATIRA – ostrý, uštipačný výsmech
ALEGÓRIA(inotaj) - utajený zmysel,
PERSONIFIKÁCIA - zvieratá majú ľudské vlastnosti
BALADA - epický žáner ľudovej slovesnosti; v má jednoduchý, pochmúrny dej; v dochádza častokrát ku gradácii deja – k stupňovaniu; v zväčša tragický záver; v hlavní hrdinovia zomierajú; v má spoločné znaky s rozprávkou – nadprirodzené deje, využívanie zdrobnenín či pejoratív, výskyt nadprirodzených bytostí

ľudová – nemá autora v umelá – má autora, tvorili ju hlavne predstavitelia romantizmu; v sociálna – poukazuje na biedu, hlad, sociálne nerovnosti, na následky vojny či nepokojov