ZŠ s MŠ Hladovka

Solúnski bratia
R. 846 zaútočil východofranský kráľ Ľudovít Nemec na Veľkú Moravu a ustanovil za knieža Mojmírovho synovca Rastislava.
Rastislav požiadal najskôr pápeža, potom byzantského cisára Michala III., aby mu poslal učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk a vyučili by domácich kňazov.
R. 863 prišli na Veľkú Moravu bratia Konštantín a Metod, pochádzajúci z gréckeho mesta Solún (Tessaloniki).
Konštantín vytvoril písmo hlaholiku a preložil do slovienčiny náboženské knihy, piesne a modlitby.
Obaja bratia založili školu, v ktorej vzdelávali svojich pomocníkov a nástupcov. Nemohli však vysvätiť kňazov, lebo Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz. Preto išli r. 867 k pápežovi do Ríma. Cestou museli v Benátkach viesť dišputu s trojjazyčníkmi – zástancami, že bohoslužby sa môžu konať iba v latinskom, gréckom a hebrejskom jazyku. Pápež Hadrián II. ich činnosť i preložené knihy schválil a Metoda vysvätil za kňaza.
2. časť
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a ako 42 ročný r. 869 zomrel.
Metod, vracajúc sa na Veľkú Moravu, na odporúčanie Koceľa, vracia sa späť do Ríma, kde prijíma svätenie za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy (čím sa veľká Morava oslobodila spod vplyvu Franskej ríše). Potom sa vrátil na Veľkú Moravu a pokračoval v započatom diele. Dlho musel zápasiť s nepriazňou Svätopluka ale aj franských kňazov, ktorým sa nepáčilo, že sa bohoslužby vedú v slovienskom jazyku. 3 roky strávil v kláštornom väzení, z ktorého bol prepustený až na príkaz pápeža.
R. 855 Metod zomrel. Za svojho nástupcu určil kňaza Gorazda. Metodovi žiaci sa nedokázali ubrániť útokom franských kňazov, najmä biskupa Wichinga a preto radšej opustili krajinu. Našli útočište v Bulharsku a Chorvátsku.