OSNOVA

pre vedenie prieskumu ľudovej kultúry

(pomôcka pre usmerňovateľov prieskumu a pripravovateľov z obcí)

Dotazník je uverejnený s dovolením: © Viliam J. Gruska, Jurigovo nám. 9, 841 05 Bratislava

A/ ZÁSADY pri vedení a spracovaní prieskumu

B/ SÚPIS zvykov, obyčajov, činností, príležitostí

C/ ROZPIS jednotlivých zvykov, obyčajov, činností, príležitostí, ich podrobný rozklad na možné znaky, charakteristiky, údaje

D/ VÝSKYT ľudových hudobných nástrojov, zloženie ľudovej hudby

E/ ĽUDOVÝ odev

F/ SPRACOVANIE a roztrieďovanie materiálu získaného výskumom

_____________

• Na prieskum by mali byť vyberaní najstarší informátori, známi interpreti piesní, muzikanti, tí čo robili starejších na svadbách, pôrodné baby, ľudia pre obec charakteristických zamestnaní, rozšírených remesiel, rôzných sociálnych vrstiev (napr. sedliaci, aj bezzemkovia, želiari a pod.)
• Prieskum by mal mať niekoľko etáp. V prvej sa získajú základné informácie, v ďalších sa tieto, hoci u tých istých informátorov dopĺňajú. Rozdelenie prieskumu na etapy pomôže oživovať najstaršie fakty a údaje, piesne.
• Úvodom každého prieskumu by sa mali spísať všetci prítomní informátori, ich mená, roky narodenia, zamestnanie, či povolanie, prípadne iné zaujímavosti a osobitosti, základné charakteristiky o hlavných a doplnkových zamestnaniach v obci, o jej spojení s okolím, o pestovaní plodín, chove zvierat a osobitostiach dopravy.
• Získane informácie zaznamenávať vždy pod číslom uvedeným pri zvyku, obyčaji, činnosti (ako je uvedené v súpise B).
• Začiatky piesní a názvy tancov by sa mali zachytiť vždy pod číslom uvedeným pri zvyku, či príležitosti, pri ktorej sa spisovali, tancovali (u tancov aj s popisom a charakteristikou).
• Piesne a melódie by sa mali nahrať na magnetofónovú pásku, ku ktorej sa spracuje zoznam nahratých piesní, údaj o interpretovi, či interpretoch (meno, rok narodenia) a príležitosť, pri ktorej sa pieseň spievala, melódia hrala.
• Súčasťou záznamu o prieskume by mali byť aj škice alebo fotografie osobitných doplnkov odevu, obradových rekvizít, masiek, detailov nie bežného náčinia.
• Všetky záznamy získane prieskumom by mali ostať v jednej kópii obci, v ktorej bol prieskum prevádzaný ako podklad pre ďalšie spracovanie do kroniky a pre prácu folklórnej skupiny.

B/ SÚPIS zvykov, obyčajov, činností, príležitostí.

1. Zvyky a obyčaje na Nový rok (1. januára)
2. Chodenie Troch kráľov (6. januára), chodenie s hadom, s hviezdou
3. Chodenie s Dorotou
4. Zvyky a obyčaje na Hromnice (2. februára)
5. Zvyky na Blažeja (pochôdzky), (3. februára)
6. Fašiangové obchôdzky po dedine
7. Fašiangová zábava, jej trvanie, priebeh, zakončenie
8. Zvyky a obyčaje na Smrtnú nedeľu
9. Zvyky, hry, pochôdzky a chorovody na Kvetnú nedeľu (na jar)
10. Zvyky cez jednotlivé dni Veľkonočného týždňa
11. Predveľkonočné zdobenie vajíčok, kraslíc
12. Zvyky na Veľkonočnú nedeľu a pondelok, včítane oblievačky
13. Zvyky na Ďura (Juraja - 24. apríla) - vítanie jari, zvyky s dobytkom
14. Zvyky pri stavaní a váľaní májov
15. Zvyky a pochôdzky a hry na Turičné sviatky
16. Zvyky počas hodov, odpustov, hostín a zábavy cez ne
17. Zvyky na Michala a Demetra (Mitra), pri zháňaní oviec
18. Obyčaje pri uctievaní pamiatky zosnulých (2. novembra)
    Zvyky, zábavy, povery na Jána (25. júna)
19. Zvyky na Martina (11. novembra)
20. Zvyky na Katarínu a katarínske zábavy (26. novembra)
21. Zvyky na Barboru
22. Obyčaje a zvyky pri chodení s Mikulášom
23. Zvyky na Luciu a po nej (do Štedrého dňa)
24. Zvyky cez Štedrý deň (Kračún) a večer
25. Pochôdzky pastierov na Vianoce ( s brezovcami)
26. Chodenie po spievaní a vinšovaní na Štedrý deň
27. Chodenie a vinšovanie na Božie narodenie
28. Chodenie Betlehemcov (pred a cez Vianoce)
29. Zábavy a zvyky na Štefana (26. decembra)
30. Zvyky v týždni medzi Vianocami a Novým rokom
31. Zvyky na posledný deň v roku (31. decembra, na Silvestra)
32. Zvyky spojené s jarnými prácami, ich osobitosti (orba, siatie, príprava vinohradov, sadov, vozenie hnoja atď.
33. Zvyky pred a počas prvého vyháňania dobytka a domácich zvierat na pašu (pri spoločnom aj delenom pasení)
34. Kosenie lúk a zvyky pri sušení a zvážaní sena
35. Odchody, pobyt a návraty zo sezónnych prác (jarných, letných)
36. Zvyky pri a po žatve (dožinky, oldomáše), po zbere okopanín, hrozna, ovocia, orechov, gaštanov
37. Spracovanie ovocia, (zvyky pri ňom), lesných plodín, hrozna, prešovanie, varenie lekváru, sušenie
38. Spôsoby odpredaja poľnohospodárskych plodín, ovocia, zvierat a dopnkových výrobkov, trhy, jarmoky, podomový predaj)
39. Spôsoby nosenia bremien (sena, hnoja, ovocia, detí, zvierat, nákupov)
40. Jesenné práce (šúpanie kukurice, tlačenie kapusty, uskladňovanie, mlátenie), zábavy pri nich, zvyky, oldomáše, pohostenia
41. Zvyky a obyčaje pri zabíjačkách
42. Zvyky a obyčaje pri zvlášť rozšírených remeslách, ich osobitosti, zvyky organizovania (kolári - tokári, debnári, mlynári, obuvníci, čižmári, hrnčiari, brdári, kováči, sitári, kožušníci a pod.
43. Doplnkové zamestnania (druhy, osobitosti)
44. Domácka výroba poľnohospodárskeho náradia a náčinia (z dreva, prútia, slamy, kože)
45. Domácka výroba odevu a obuvi
46. Ťažba a odpredaj dreva, jeho preprava
47. Pestovanie ľanu a konopí, ich spracovanie (siatie, zber, druhy a výroba náradia, spoločné práce, zvyky pri nich, močenie, sušenie, trepanie, česanie, priadky, tkanie), druhy výrobkov z plátna a súkna, ich zdobenie
48. Spoločné páranie peria, zvyky pri ňom
49. Zbieranie a využívanie liečivých bylín, spôsoby domáceho liečenia, (úslovia, zariekania, zaklínania)
50. Detské hry, zábavky, riekanky, rečňovanky
51. Práca a povinnosti detí
52. Dievoctvo, jeho priebeh a zvyky spojené s ním
53. Mládenectvo a zvyky (prijímanie za mládenca, mládenecký richtár, voľby richtára, organizovanie zábav, regrútske zábavy a zvyky spojené s odchodom na prezenčnú službu)
54. Príprava svadby, jej dojednávanie, pozývanie na svadbu
55. Svadba, jej priebeh, zvyky, obyčaje, jedlá, zábavy, hry, obrady, dary, povinnosti jednotlivých postáv, funkcie a pod.
56. Zvyky a obyčaje v období tehotenstva
57. Zvyky pri narodení dieťaťa
58. Krstiny, priebeh, zvyky, zábava rodiny
59. Pochovávanie detí, dospelých, starých, slobodných ľudí, mládencov a dievok, zvyky pri ňom, oplakávanie, nariekanie, priebeh hostiny po pohrebe (karu)
60. Rozprávky, povesti, balady, uspávanky
61. Stavba domu a hospodárskych stavov, priebeh, zvyky, oldomáše, zábavy pri dostavaní domu, rozmiestňovanie objektov, ich vzťahy (ploty, pivnice, brány, pece na chlieb, studne)
62. Čistenie poľných ciest a studničiek, jarkov, potokov (povinnosti, zvyky a pod.)
63. Starostlivosť o siroty (polosiroty)
64. Požičiavanie - peňazí, potravín, náradia, náčinia
65. Susedské vzťahy, postoje pri nešťastiach, požiaroch, povodniach, zasahovanie do rodinných konfliktov
66. Osobitosti rodinného života - viacdetnosť, jednodetnosť
67. Najstaršie podoby miestného nárečia
68. ...
69. ...

(doplniť podľa miestnych zvláštnosti)

  C/ ROZPIS jednotlivých zvykov, obyčajov, činností, príležitostí, ich podrobný rozklad na možné znaky, charakteristiky, údaje

1. Zvyky a obyčaje na Nový rok (1. januára) - Aké obyčaje sa dodržiavali doma? Otec? Matka? - Kto chodil vinšovať? - Čo sa dávalo za vinšovanie? - Aké vinše sa vinšovali? - Čo sa smelo a čo nesmelo na Nový rok? - Nosili sa nejaké zvláštne časti oblečenia? - Kto?
2. Chodenie Troch kráľov ( 6. januára), chodenie s hadom s hviezdou. Kto chodil oblečený za Troch kráľov? - V akom zložení chodili? - Ako sa volali jednotlivé postavy? - Koľko skupín chodievalo? - Ako chodili oblečené jednotlivé postavy? - V akom okruhu chodili (len vo vlastnej alebo aj po druhých dedinách? - Aké rekvizity - nosili? - Ako sa volali? Ako boli zamaskovaní? - Čo robili, hovorili, keď niekde prišli? Spíšte všetky texty - čo dostávali za odmenu? - Ako sa chodilo z hviezdou? - Ako vyzerala? - Kto ju robil? - Nakreslite ju! - Ako vyzeral had, kto ho robil? - Nakreslite ho! - Čo bolo súčasťou chodenia s hadom? - Čo dostávali tí, čo chodili? - Čo hovorili pri chodení s hviezdou a pri chodení s hadom?
3. Chodenie s Dorotou. Opíšte hru ? po Dorotkách?, napíšte všetky texty, ktoré sa hovorili! - Kto chodil s ?hrou?? - Ako boli oblečení? - Čo spievali? - Čo dostávali za odmenu? - Čo s ňou robili, v čom ju odnášali?
4. Zvyky a obyčaje na Hromnice (2. februára) Aké zvykové činnosti sa v tento deň robili? - Kto sa sánkoval, kedy, kde a na čom? - Kto chodil na saniach s koňmi? - Kde a prečo sa sánkovali? - Aké zvyky sa spájali so zapaľovaním sviečok? - Čo sa hovorilo? - Aké predpovede sa v tento deň vravievali?
5. Zvyky (pochôdzky) na Blažeja (3. februára) Kto chodil v tento deň po domoch? - Jednotlivo alebo v skupinách? - Aký bol priebeh návštevy, čo sa vravievalo, robilo? - Aká bola odmena za vinšovanie - návštevu?
6. Fašiangové obchôdzky po dedine V ktorý deň (dni) chodili po dedine maškary? - Kto organizoval sprievod? - Kto sa ho zúčastňoval? (vek, pohlavie, počet)? - Ako sa volali jednotlivé masky (maškary), čo znázorňovali a ako boli oblečené? - Z čoho sa robievali maškary (masky) a ich doplnky? - Chodil sprievod z dom na dom alebo len kde tu? - Aké rekvizity nosili, čo rozprávali (vinšovali) a čo dostávali fašiangovníci? - Čo urobili s odmenami (darmi) za fašiangovanie? - Aké piesne sa spievali pri chodení maškár? - Aká hudba (zloženie) chodievala s fašiangovníkmi? - Chodievajú takéto sprievody ešte aj dnes? - Ako vyzerajú?  (zloženie)? - Aké piesne sa spievali? - Aké tance sa tancovali? - Aké hry sa hrávali? - Kto organizoval túto zábavu? - Čo sa jedávalo a pilo na tejto zábave? - Ktoré tance patrili len ženám a ktoré len mužom? - Ako sa končila fašiangová zábava? - Popíšte celý priebeh pochovávania basy! - Ako sa rozchádzali ľudia zo zábavy?
7. Zvyky a obyčaje na Smrtnú nedeľu - Aké zvyky mávali dievky (dievčence)? - Aké ženy a aké gazdovia, roľníci? - Ktoré zvyky sa spájali s budúcou úrodou?
8. Zvyky, hry, pochôdzky a chorovody na Kvetnú nedeľu (na jar) - Kto sa hrával, chodil? - (vek, pohlavie)? - Kde sa začínali hry a pochôdzky? - Aký mali priebeh? - Aké piesne sa spievali, aké rečňovanky rozprávali? - Kde končili a ako? - Čo sa spájalo s tymýto pochôdzkami, hrami? - (Vynášanie Moreny, Kysela, Bábule, Vaľbaby a pod.).
9. Zvyky na jednotlivé dni Veľkonočného týždňa - Popíšte ich priebeh! - Akú mali funkciu - účin? - Kto ich dodržiaval? - Aké predpovede sa spájali s jednotlivými dňami?
10. Predveľkonočné zdobenie vajíčok, kraslíc - Aké vajíčka sa zdobievali? - Kto ich zdobieval? - Akými spôsobmi sa zdobievali (akými technikami)? - Zistite všetko, čo súvisí s vajíčkami, poverami, zvykmi!
11. Zvyky na Veľkonočnú nedeľu a pondelok včítane oblievačky - Popíšte zvyky v nedeľu! Ich funkciu, priebeh, kedy začali oblievačky v pondelok? Kto chodil oblievať? Čím sa oblievalo, šibalo? - Aký bol priebeh ?jednej? oblievačky? - Čo s ňou súviselo (pohostenie, obdarovávanie vajíčkami, peniazmi a pod.)? - Kto organizoval zábavu vo Veľkonočný pondelok? - Čím sa odlišovala od iných? - Ako vracali ženy (dievčatá) oblievačku v utorok? - Popíšte priebeh oblievania (šibania) v utorok! - Aké piesne sa spievali pri chodeniu dedinou?
12. Zvyky na Ďura (24. apríla), vítanie jari, zvyky s dobytkom - Čo zvykli robievať gazdovia na Ďura, čo pastieri, čo ženy? - Aké piesne a kde sa spievali na Ďura? - Aké zvyky sa dodržiavali pri vyháňaní dobytka, oviec, husí, svíň? Čo všetko (na Ďura alebo neskôr) sa viazalo k vítaniu jari? - Kládli sa ohne? - Kde? - Koľko?
13. Zvyky pri stavaní a váľaní májov - Kedy sa stavali a kedy váľali máje? - Kto a komu chodil stavať? - V ktorú dennú (nočnú) dobu? - Z čoho bol a ako sa zdobil máj? - Ako sa zdobila žrdka mája a ako vrcholec a kto ho zdobil? - Aká odmena bola za stavanie, aká za váľanie? - čo znamenalo, keď dievke ?slobodnej? nepostavili máj? - Aké piesne sa spievali pri stavaní a aké pri váľaní? - Aká zábava sa robila po stavaní a aká a kde po váľaní májov? - Kto organizoval túto zábavu? - Kto všetko na ňu chodil? - Aké tance sa tancovali? - Aká muzika na nej hrávala? - Komu ostal máj po zvalení a čo sa zaň platilo?
14. Zvyky, pochôdzky a hra na Turičné sviatky (okrem stavania a váľanie májov) - Ktoré zvyky sa dodržiavali? - Zdobili sa domy alebo niečo iné? - čím a aký to malo mať účin? - Kto chodil a s čím po dedine? - Aké piesne sa spievali? - Kde a aká zábava sa robila?
15. Zvyky, zábavy a povery na Jána (25. júna) - Kde a aké ohne sa pálili v chotári? - Prečo? - Kto pripravoval ohne? - Ako sa stavali, z akého dreva? - Kto sa zúčastňoval zábav a stretnutí pri ohňoch? - Aké piesne sa spievali? - Čo si obliekali dievky? - Aké povery sa spájali s Jánom (letným slnovratom)?, s účinkami liečivých bylín? - Aké byliny a na čo sa zbierali? - Aké zariekania a čarovania sa vravievali? - Čo všetko sa robilo pri ohni? Hry, zábavy. Ako končili Jánske ohne? - Čo sa robilo s pahrebou? - Na čo sa robili vence, kytice, povrázky?
16. Zvyky počas hodov, odpustov, hostín - Na ktorý deň pripadá vo Vašej obci hostina (hody, odpust)? - Kto všetko sa schádzal na hostinu? Čo sa jedávalo, pilo? - Kto a kedy chodil vyhrávať po domoch (vinšovať)? - Čo sa dávalo za vinšovanie? - Aké zábavy sa poriadali v deň hostiny?
17. Zvyky na Michala a Demetra (Mitra) a pri zháňaní oviec - Aké zvyky mávali pastieri? - Ako boli organizované návštevy na salašoch a ako zháňanie oviec? - Aké piesne sa nimi spájali? - Aké povery platili na tieto dva dni? - Aký bol priebeh rozoberanie oviec gazdami? - Aký priebeh oldomášov a účtovania?
18. Obyčaje pri uctievaní pamiatky zosnulých (2. novembra) - Ako sa zdobievali hroby? - Aké materiály sa používali? - Kto zdobil hroby? - Čo prevládalo pri zdobení (papier, chvojinka, skalky, čerstvá zeleň)? - Aké farby boli prevládajúce? - Ako sa zdobili hroby detí? - Ako a kto zdobil opustené hroby?
19. Zvyky na Martina (11. novembra) - Bolo zvykom, že chodili pastieri s vetvičkami po gazdoch? - Čo vinšovali? - Popíšte všetky podrobnosti tohoto zvyku!
20. Zvyky na Katarínu (katarínske zábavy) - 26. novembra - Mali zvyk pastieri trúbiť alebo práskať bičmi? - Prečo? - Kde to robili? - Ktorí pastieri? - Čo pásavali? - Aké iné zvyky sa zvykli robiť? - Kto organizoval katarínsku zábavu? Čím sa odlišovala od ostatných? - Aké zábavy, čo spoločenské posedenia (stretnutia) sa mohli poriadať po Kataríne až do Vianoc? - Popíšte ich zvláštnosti a priebeh!
21. Zvyky na Barboru a na Ondreja - Aké zvyky sa u Vás dodržiavali? - Kedy a kto ich robil?
22. Obyčaje a zvyky pri chodení s Mikulášom - Aké postavy chodili po dedine? - Kto chodil oblečený za tieto postavy? - Opíšte ich činnosť! Rozprávanie! Čo rozdávali a dostavali? - Aké bolo ich oblečenie?
23. Zvyky na Luciu a po nej do Štedrého dňa - Kto chodil po dedine prezlečený za Lucie (Lucky)? - Ako boli oblečené? - Čo robili, vyvádzali, čo smeli a čo nesmeli? - Aké povery sa udržiavali spojené s chodením Luciek? - Čo dostávali po domoch? - Kedy začínali a kedy skončili s chodením? - Čo sa robilo na Luciu ako ochrana proti nadprirodzeným bytostiam (strigám)? - Bol u nás známy Luciin stolček? - Kto a ako ho robil? - Aké povery sa s ním spájali? - Kto chodil vinšovať? Čo sa vinšovalo?
24. Zvyky na štedrý deň a večer - Aké boli zvyky okolo domu, gazdovstva, okolo prípravy večere? - Ako a čím sa zdobieval vianočný stromček? - Aký bol priebeh a obsah Štedrej večere? - Kto chodil po spievaní? - Aké koledy sa spievali?
25. Pochôdzky pastierov cez Vianoce (s brezovcami) - Pastieri čoho chodili po vinšovaní a čo nosili? - Čo dostávali od gazdov? - Čo vinšovali a ako na to odpovedali gazdovia? - Aký význam malo mať chodenie a vinšovanie? Ktorý deň chodili?
26. Chodenie po spievaní a vinšovaní na Štedrý deň - Kto a kedy chodil po spievaní? (ako sa chodilo - z dom na dom alebo len po rodinách príbuzných?) - Čo dostavali spievajúci, vinšujúci? - Ktoré vinše a piesne sa spievali? - Hrávali aj hudobné nástroje? Aké, kedy a kde?
27. Chodenie a vinšovanie na Božie narodenie - Kto chodieval a kedy? - Čo sa vinšovalo alebo spievalo? - Čo sa smelo a čo nesmelo v ten deň a prečo?
28. Chodievanie koledníkov pred a cez Vianoce - Kedy a v akom zložení chodili Betlehemci? - Ako sa volali jednotlivé postavy hry? - Spíšte a popíšte celý priebeh hry, texty piesne a dianie! - Popíšte oblečenie jednotlivých postáv a aj doplňte nákresmi! - Kedy sa chodilo a po akých rodinách? - Akú odmenu dostávali Betlehemci?
29. Zvyky a zábavy na Štefana (2. vianočný sviatok) - Ktoré zvyky a u koho sa tento deň dodržiavali? - Kto organizoval štefanské zábavy a kde? - volil sa v ten deň mládenecký richtár? - Popíšte priebeh voľby, všetko, čo sa s ňou spájalo! - Aké hry a osobitné tance sa zvykli dodržiavať na štefanskej zábave? - Aké piesne sa spievali?
30. Zvyky v týždni medzi Vianocami a Novým rokom - Popíšte zvyky gazdu, gazdinej, pastierov, remeselníkov, boženíkov, zakazačov a ostatných v jednotlivých dňoch týždňa!
31. Zvyky posledného dňa v roku (na Silvestra) - Čo sa smelo a nesmelo v tento deň ?-Chodili po dedine sprievody maškár? -Aké a čo robili? Čo predstavovali, ako boli oblečené? -Čo vyberali? -Od koho? -Aké zvyky, povery, príslovia a pranostiky sa viazali k tomuto dňu? - Čo sa zvyklo robiť na prelome rokov - polnoc?
32. Zvyky spojené s jarnými prácami - Čo bolo zvykom pred a po vyvážaní hnoja? - Aké zvyky sa spájali s odchodom na prvú jarnú orbu? Popíšte ich! - Aké zvyky sa spájali s jarnou opaterou vinohradov? - Aké zvyky sa spájali s opaterou sadov? - Aké pranostiky a príslovia sa k nim viazali? - Ako bolo organizované ?požičiavanie? si práce?
33. Zvyky pred a počas prvého vyháňania dobytka a domácich zvierat na pašu - V ktorý deň sa preháňali býky po obci? - Popíšte ho! - Aké zvyky boli v deň pred prvým vyháňaním a v tento deň? - Aké u dobytka, aké u ošípaných? - Aké u husí? - Aké u oviec? - Ktoré signálne nástroje používali pastieri? - Aké signály mali? - Čo vyvolávali alebo spievali?
34. Kosenie lúk a zvyky pri kosení a sušení a zvážaní sena - Kedy a ako bolo organizované spoločné kosenie lúk alebo kosenie spoločných lúk? - Ako sa začínal tento deň? - Čo sa v ten deň obliekalo? - Čo jedlo a pilo? - Aké piesne sa spievali? - Aké pokriky či prevolávačky? - Čo sa robievalo pri obednom odpočinku? - Čo pri návrate z práce? - Ako sa zvážalo či sťahovalo seno? - Ako sa sušilo? - Aké spôsoby výpomoci boli zaužívané?
35. Odchody, pobyty a návraty viažuce sa k sezónnym prácam - Kde sa chodievalo na jarné, letné či jesenné sezónne práce z Vašej obce? Pred prvou vojnou, po prvej vojne, po druhej vojne? - Kto organizoval odchody a koľko ľudí odchádzalo? Čím sa prepravovali ľudia na sezónne práce? Čo si so sebou brávali, čo spievali pri odchodoch a návratoch? - Ako bol organizovaný spoločenský život v mieste pobytu, vo voľných chvíľach, v nedeľu? - Pri čom sa robievali tieto zábavy? - Aká hudba hrávala na nich? - Čo sa spievalo a tancovalo?
36. Zvyky spojené so žatvou - dožinky, oldomáše pri zbere okopanín, ovocia, hrozna, orechov, gaštanov - Čo sa u Vás robievalo po skončení žatvy? - Čo u menších a čo u väčších gazdov? - Aký priebeh mala hostina, oldomáš, čo dožinková zábava? - Kto ju organizoval a ako? Popíšte jej priebeh! - Aké žatevné piesne sa u Vás spievali? - Z čoho a aké vence sa robievali? - Kto hrával na dožinkových zábavách a čo sa tancovalo? - Čo sa jedlo a pilo? - Aké bývali hostiny po zbere okopanín? - Ako začínal a ako končil zber hrozna? - Aké zvyky sa s ním spájali? - Popíšte priebeh vinobrania, ako sa u Vás robievalo! - Aké zvyky sa spájali s voľbou strážnikov vinohradov, richtárov a pod.? - Aké zvyky a obyčaje sa spájali so zberom ovocia? - Aké so zberom orechov a iných plodín?
37. Spracovanie ovocia - zvyky pri ňom - zber lesných plodín - Ako, kde a na čom sa sušilo ovocie? - Aké zvyky sa s ním spájali? - Aké zvyky sa spájali s varením lekváru? - Ako prebiehalo? - Čo sa jedlo a pilo pri varení? Ktoré lesné plodiny a nepestované plody sa u Vás zbierali (šípky, trnky, drienky a pod.) a ako sa zavárali, sušili?
38. Spôsoby odpredaja poľnohospodárskych plodín, ovocia, zvierat a doplnkových výrobkov - Kam sa nosili odpredávať spomínané plodiny, predmety? - Kde bývali najbližšie trhy a jarmoky? - V čom sa nosievali, či ako sa vozievali výrobky, plodiny? - Chodilo sa predávať aj podomovým spôsobom? - Čo a kde? - Chodievali k Vám predávať podomovým spôsobom - kto, s čím a odkiaľ boli?
39. Spôsoby nosenia bremien (sena, hnoja, ovocia, detí, zvierat, nákupu) u žien a mužov - Čo sa najviac používalo na nosenie jednotlivých druhov nákladov? - Kto vyrábal tieto pomôcky? - Kto smel a kto nesmel (nezvykol) a čo nosiť? - Kedy sa čo nesmelo nosiť? - Aké zvyky a povery sa spájali s nosením?
40. Jesenné práce - Šúpanie kukurice - kedy, kde a ako sa organizovalo šúpanie? - Kto sa ho zúčastňoval? - Čo sa pri šúpaní jedlo, čo spievalo, hralo? - Ako prebiehala zábava po šúpaní? Tlačenie kapusty - Ako sa organizovalo? - Či svojpomocne alebo v rodine? - Aké zvyky sa s ním spájali? Mlátenie zbožia - Kedy a ako sa organizovalo? - Ako ste si navzájom vypomáhali? - Od kedy a do kedy sa mlátievalo? - Aké oldomáše - hostiny sa po mlátení robievali? - Čo sa zvyklo spievať? - Kde sa organizovali zábavy? Kde tancovačky a čo sa tancovalo a aké žarty sa vyvádzali?
41. Zvyky a obyčaje pri zabíjačkách - Ako bola organizovaná výpomoc pri zabíjačkách? - Kto robieval zabíjačkového majstra? - Aké povery platili v súvislosti so zabíjačkou? - S ktorými časťami svine? - Čo sa varievalo a jedlo pri zabíjačkách? - Chodievali maškary ?žobráci?? - Čo vyvádzali? Popíšte ich pobyt, vyčíňanie! - Ako končievali zabíjačky? - Čo sa spievalo, rozprávalo?
42. Doplnkové zamestnania - Ktoré doplnkové zamestnania boli v obci prevládajúce - (drevorubačstvo, pltníctvo, povozníctvo, priekupníctvo, podomový obchod)? - Popíšte ich osobitosti, zvyky, obyčaje, piesne a všetky zvláštnosti!
43. Domáca výroba poľnohospodárskeho náradia a náčinia (z dreva, prútia, slamy a kože) - Čo sa vo Vašej obci najviac vyrábalo? - Kto vyrábal? - Z čoho a kde získavali surovinu - materiál? - Ako sa volali a na čo slúžili jednotlivé výrobky? - Kde sa odpredávali a kto sa staral o odpredaj? - Popíšte osobitosti jednotlivých výrobkov a ich výroby!
44. Domáca výroba obuvi a odevu - Čo sa všetko vyrábalo z ľanového a konopného plátna ešte po prvej svetovej vojne? - Odkiaľ sa kupovalo alebo kto vyrábal náradie na spracovanie plátna a nití? - Ktoré druhy obuvi sa vyrábali po domácky? - Kto ich vyrábal?
45. Ťažba a odpredaj dreva, jeho preprava - Kedy sa ťažilo a aké drevo pre vlastnú potrebu a čo na odpredaj? - V ktorom období sa ťažilo? - Ako sa organizovala ťažba? - Kde sa vyťažené drevo vozilo a ako? - Kedy a ako sa splavovalo?
46. Zvlášť rozšírené remesla, ich osobitosti, zvyky organizovania - Koľko z jednotlivých remeselníkov bolo u Vás pred a po prvej svetovej vojne? - Ako boli organizovaní? - Ktorí to boli a aké boli ich osobité zvyky, obyčaje, prípadne cechové spolčovanie? (kolári, tokári, debnári, mlynári, obuvníci, čižmári, hrnčiari, kováči, brdári, sitári, kožušníci a pod.).
47. Pestovanie ľanu a konopi, ich spracovanie - Aké zvyky, osobitosti a obyčaje sa spájali so siatím, zberom, sušením, česaním, lámaním, trepaním, pradením, tkaním a pod.? - Popíšte jednotlivé práce, hry, pohostenia a pod. - Kde sa vyrábali a kto, náradie a náčinie na spracovanie ľanu a konopí, aké druhy plátna sa vyrábali, ako a kde zdobievali?
48. Spoločné páranie peria, zvyky pri ňom - Kedy a kde sa robievali páračky? - Kto ich organizoval? - Čím sa hostili na páračkách? - O čom sa rozprávali? - Čo sa spievalo a čo hrávalo? - Aké zábavy sa spájali s páračkami? - Kedy sa robievali návštevy mládencov? - Ako a kedy končievali páračky?
49. Zbieranie a využívanie liečivých bylín, spôsoby domáceho liečenia - Ktoré druhy liečivých rastlín sa bežne zbierali? - Aké boli ich ?domácke? názvy? - Proti čomu sa používali? - Kto sa špecializoval na zber väčšieho sortimentu liečivých rastlín? - Aké povery sa spájali s užívaním jednotlivých rastlín a plodín? - K akému zariekaniu sa používali?
50. Detské hry, zábavky, riekanky, rečňovanky - Popíšte hry, ktoré sa hrávali deti - na jar - v lete - v zime? - Aké riekanky a vyčítanky? - Aké a z čoho boli detské hračky a pomôcky k učeniu (chodiť, stáť)? - skalkami, drievkami, prútikmi, kvietkami, pierkami, handričkami a pod.?
51. Práca a povinnosti detí - V ako veku a aké práce prideľovali deťom? (pasenie husí, oviec, kráv, opatera menších detí či súrodencov, práce okolo dobytka a pod.).
52. Dievoctvo, jeho priebeh a zvyky spojené s ním - V akom veku sa dievčatá začínali zapájať do života so staršími dievčatami? - Pri akých príležitostiach? - Kedy mohli ísť samé na zábavy? - Kde sa stretávali dievky v nedeľu, vo sviatky a v ktoré? - Aký bol priebeh stretnutia dievok? - Čo smeli a nesmeli mladé dievčatá - Aké piesne sa spievali? - Bolo zvykom chodiť spevom po dedine? - Kedy a čo sa spievalo? - Kedy si dievčatá obliekali prvý raz znaky dievoctva?
53. Mládenectvo a zvyky spojené s ním - V koľkých rokoch a ako sa prijímal chlapec medzi mládencov? - Ako sa robili mládenecké skúšky? Popíšte ich! - Kde sa stretávali a kde chodievali spievať? - Ako a kedy sa volil mládenecký richtár? - Akú mal funkciu, aké povinnosti a aké práva? - Ako sa odchádzalo na asentírky? - Aké piesne sa spievali a ako sa zdobili mládenci? - Kde a ako sa organizovali regrútske zábavy? - Kto na nich mohol byť a kto nie? - Ako končila regrútska zábava? - Kto vyprevádzal a ako regrútov na vojnu? - Čo dostávali regrúti? - Akú funkciu mal richtár pri týchto vyprevádzaniach? - Ako sa lúčili regrúti s rodičmi, kamarátmi, dievčatami?
54. Príprava svadby - Kedy a kto dojednával svadbu? - Aký priebeh mali pytačky? - Čo sa smelo a nesmelo po pytačkách? - Posledné dni dievoctva, posledné dni mládenectva - rozlúčky. - Kto čo nosil na svadbu a kto čo pomáhal s prípravami?
55. Svadba - Popíšte jej priebeh, zvyky, texty, ktoré hovorili jednotliví účastníci svadby (zváči, družba, družice, starejší, krstná mať, široká atď.)! - Ako bol upravený dom, kde sa svadba konala? - Aké jedla sa kedy jedávali? - Čo mal kto oblečené a čím bol zdobený? - Čím bolo zdobené okolie domu? - Aké tance a kde sa tancovali? - Aké svadobné piesne sa spievali? - Ktoré porekadla a priania sa viazali so svadbou? - Aké funkcie boli na svadbe? - Kto mal na starosti jedlo, kto pitie, kto poriadok, kto hostí, kto mládež, detí? - Kto všetko sa pozýval na svadbu a kto chodil len pozerať?
56. Zvyky a obyčaje v období tehotenstva - Čo smela a čo nesmela samodruhá žena? - Do ktorého mesiaca sa zúčastňovala bežných prác? - Akú výbavu si chystala? - Kto a aké potreby pre očakávané dieťa pripravoval v rodine? - Ako sa správalo okolie k samodruhej žene?
57. Zvyky pri narodení dieťaťa - Aké zvyky a povery sa viazali k narodeniu dieťaťa? - Akú funkciu mala stará matka, matka, babica, otec? - Kto čo smel a mohol? - Kde a čím zakrytá ležala šestonedieľka? - Kto chodieval ?nosiť? do kúta a čo sa nosievalo? - Aké povery a zvyky sa viazali k šestonedeliu?
58. Zvyky pri krstinách, priebeh, zábava - Ako sa vyberali krstní rodičia? - Aké dary dávali? - Kto nosil všetko na krst? - Kedy sa krstievalo? - Čo bolo zvykom pred a po krste? - Koho pozývali na krstiny? - Čo kto nosil? - Čo sa jedlo a pilo? - Ako prebiehala táto hostina a zábava? - Čo sa spievalo? - Na čo všetko sa vyberalo a kto? - Popíšte! - Aké tance sa tancovali? - Aké hry sa hrávali? - Aké priania sa vyslovovali? - Ako končili krstiny a čo sa spievalo na odchod? - Na čom sa hrávalo na krstinách?
59. Pochovávanie - Aké ľudové zvyky sa spájali s pochovávaním detí, slobodných, dospelých, starých alebo tých, čo si siahli na život? - Ktoré zvyky sa viazali k času medzi úmrtím a pohrebom v dome, cestou do cintorína, na cintoríne? - Ako odobierky (ľudové) a kto hovoril - spieval? - Spíšte ich! - Čo sa dávalo do truhly a komu? - Čo sa hádzalo do hrobu? - Ako sa prejavovala sústrasť pozostalým? - Kde a kto organizoval kar? - Čo sa hovorilo po príchode na miesto karu? - Čo sa podávalo a pilo? - Ako dlho trval kar? - Čím bol vyplnený (rozprávanie, spev, tanec)? - Aké zvyky sa dodržiavali deň po pohrebe?
60. Rozprávky, povesti, balady - Kto v obci vedel (vie) rozprávať? - Pri akých príležitostiach sa rozprávali? - Aké spievané povesti a balady sa vo vašej obci uchovali?
61. Stavba domu a hospodárskych stavov (v období pred a po prvej vojne) - Ako začínala stavba domu? - Kto robieval plány a zabezpečoval majstrov? - Ktoré zvyky (oldomáše) sa pri stavbe (jednotlivých stavbách) dodržiavali? - Aká bola zábava po dostavaní domu? - Koho na ňu pozývali a kedy sa konala? - Čo sa zvyklo vinšovať novému majiteľovi? - Ako končila táto zábava? - Čo sa na nej ponúkalo? - V akom vzťahu boli k sebe jednotlivé objekty domu (studne, pece, panvice, udiarne, chlievy, maštale, atď.?
62. Čistenie poľných ciest, studničiek, jarkov, potokov - Kedy a ako bolo organizované čistenie poľných ciest? - Kedy sa čistili a s akými obyčajami poľné studničky? - Kedy a ako sa organizovalo čistenie potokov a jarkov, opravy lavičiek a spoločných studní?
63. Starostlivosť o siroty - Akú úlohu prebrala v starostlivosti na seba obec? (richtár)? - Akú úlohu mali krstní rodičia?
64. Požičiavanie peňazí, potravín, náradia, náčinia - Ako sa zvyklo potvrdzovať požičiavanie peňazí? - Čo všetko sa zvyklo požičiavať z potravín a za akú protislužbu? - Aké povery a príslovia boli spojené s požičiavaním náradia a náčinia?
65. Susedské vzťahy - vzťahy medzi ľuďmi - Ako sa stavali ľudia k nešťastiu druhých - pri požiari, povodni? - Ako si vedeli vypomáhať a čo sa poskytovalo bez očakávania protislužby? - Kto a prečo prebral na seba povinnosti s opaterou postihnutých? - Ako sa ľudia správali k tulákom, žobrákom, pocestným? - Aké povery tu platili? - Ako sa správali k mrzákom? - Poskytovali prístrešie náhodným pocestným alebo bolo na to určené miesto?
66. Osobitosti rodinného života - Bola u Vás bežná viacdetnosť alebo rozšírená jednodetnosť? - Čo bolo hlavným motívom jednodetnosti? - Aké ochrany a zábrany proti viacdetnosti boli medzi ľudom rozšírené? - Aký postoj mala obec k umelému prerušeniu tehotenstva?
67. Najstaršie podoby miestneho nárečia - Kto zo starousadlíkov obce (taký, čo aj jeho prapredkovia boli z obce) ešte rozpráva (a dobre) najstarším odtieňom nárečia? Meno, pôvodné zamestnanie a koľko má rokov?

Výskyt ľudových hudobných nástrojov a zloženie ľudovej muziky

Ktoré z uvedených ľudových hudobných nástrojov sa u Vás vyskytovali, kto na nich vedel alebo ešte vie hrať? Zakrúžkujte číslo a prípadne pripíšte ďalšie nástroje!

1. Plechové zvonce11. Gajdy
2. Liate zvonce12. Ozembuch
3. Obradné palice13. Cimbal
4. Bezdierková píšťalka14. Heligónka
5. Dierkové píšťalky (koľko dierkové)15. Husle
6. Handrárska píšťalka16. Viola
7. Drumbľa17. Basička
8. Okarína18. Kontrabas
9. Pastiersky roh19. Klarinet
10. Fujara

Napíšte zloženie muziky, aká u Vás hrávala (podľa jednotlivých časových období). Vymenujte všetkých žijúcich muzikantov a na čom vedia hrať!

5. ĽUDOVÝ ODEV

Vymenujte a popíšte (materiál, strih, výzdoba, spôsob úpravy počas nosenia), zloženie mužského, ženského a detského ľudového odevu vo Vašej dedine v postupnosti ako sa na seba jednotlivé časti obliekali. K tomuto základnému zloženiu dodajte, v čom sa od neho líšil sviatočný odev mužov, žien a detí. Čo sa zo základnej skladby nosilo počas vykonávania práce a ako sa odev upravil, aby pri práci neprekážal, napr. pri zbere obilia, dojení a pod. Ako sa pripravilo nesené dieťa na krst. Aký bol spôsob nosenia detí na chrbte. Opíšte oblečenie nevesty a mladého zaťa s prihliadnutím na opis party a pierka a ich spôsob nosenia. Čím sa líšil starejší, prvý družba, prvá družica od ostatných svadobných hostí? Ako sa vyzdobil voz a záprah cestou na sobáš? V čom boli oblečené periny vo výbave dievčaťa? Opíšte zloženie a úpravu odevu žien a mužov na pohreb. Opíšte zloženie zimného odevu mužov, žien a dievčat s prihliadnutím na jednotlivé časti podľa horeuvedeného vzoru. Opíšte rozdiely v obliekaní u jednotlivých vrstiev obyvateľstva (remeselníci, robotníci v továrničkách, dievčatá v službe, roľníci a i.). Zhromaždite všetky staré fotografie - svadobné, príležitostné, jednotlivé postavy, skupiny, pokúste sa zistiť, kedy boli vyhotovené, kto je na nich, ak žijú osoby vyfotografované na nich, doplňte ich poznámkami získanými od týchto ľudí. Fotografie spíšte a poskytnite na prefotografovanie, najlepšie oblastnému múzeu s prosbou, aby Vám vyhotovili 1 kópiu, ktorú si odložte do vlastného archívu.

Po každom výskume si zapíšte všetky údaje, všetky strofy piesní, vinše. Nahrávky melódii si odložte.

Zistené údaje Vám pomôžu pri založení folklórnej skupiny vo vašej dedine, prípadne ako východzí materiál na prípravu scénického programu. S prípravou programu je spojený aj výber ľudových piesní na gramoalbum. Nájdite a zapíšte tie najstaršie a skúste oživiť staré muziky, ktoré prestali možno pred 20 rokmi hrávať spolu. Nezabudnite si viesť menoslov všetkých informátorov so stručnou charakteristikou (podľa bodu č. 2).

K svojim poznámkam si nezabudnite poznačiť dátum, kedy ste robili výskum. Po prvej návšteve choďte po čase opäť za tým istým informátorom, ktorý prejavil ochotu pospomínať si na zvyky. Opakovaný výskum vám v mnohom môže pomôcť doplniť základné údaje.

Dotazník z Nadácie Prebudená pieseň

1. Súčasný názov obce:

3. Uveďte približný percentuálny pomer slovenského a inoetnického obyvateľstva zmiešanej obce.

5. Aké ďalšie telesá, združenia či iné skupiny vyvíjajú kultúrnu aktivitu v súčasnosti a kto ich vedie? (Zvlášť vypíšte zriaďovateľské aktivity Miestneho odboru Matice slovenskej).

viď. predchádzajúci bod.

Opisy pohrebu a svadby vykonajte v spolupráci s účastníkmi, resp. organizátormi. Opisy je možné nahrať na magnetofónovú kazetu, prípadne doplniť fotografiami alebo videokazetou.

Stránka bola vytvorená  9. 9. 1999

© Jurči