Ženský kroj: Vyšívaná biela dierkovaná košeľa, gorset (lajblík) (predtým kašmírový, neskôr zamatový) vyšívaný farebnými nitkami, neskôr flitrami s motívom dževjyndžola - ľudovo nazývaného tiež pastiersky chlieb, kocyk labek - plesnivca alpského a pod., podľa fantázie tej, ktorá ho vyšívala. Vpredu bol zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou. Sukňa - kašmírová - tzv. gibetová - farebná, pod ktorú sa obliekajú 2-4 biele spodničky, odspodu tiež vyšívané. Na nohách krpce. U mladých žien sú farby svetlé, pestré, u starších skôr tmavé. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no gorset i sukne mali podkladovú farbu bielu. Na krku väčšinou červené gorale, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou. V zime sa nosil ešte kožuštek - serdak. Mladé dieveatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi, alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby. Na hlave nosili, hlavne staršie ženy, šatky šafolki - vlnené šatky, neskôr šatky s ružami (kvetovaným vzorom), alebo tzv. tureckým vzorom. Niekedy sa nosili i metrofki, pravdepodobne preto, že ich obsah bol 1m štvorcový. Najčastejšie boli žlté alebo slabo hnedé. Staršie ženy nosievali odžyvacke - vlnenú štvorcovú prikrývku zloženú do trojuholníka, ktorá slúžila ako vrchný kabát, ako ochrana pred tuhou zimou, väčšinou v tmavých farbách.
Mužský kroj:
sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami popri bočných
švoch, vyšívanými křešivami - pestrou výšivkou srdcovitého tvaru okolo
rázporkov siahajúcou až do polovice stehien. Prevládali sýte farby, najmä červená
a čierna. Biela košeľa, neskôr vyšívaná, husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký)
opasok, serdak z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou
šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červena alebo zelena, bez rukávov.
Sviatočný býval vyšívaný. Na nohách cenckované - vybíjané kožené
krpce so šnurovaním - omotanými remencami nad členkami. Na hlave čierny klobúk s
okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou, so stuhou s mušličkami, s puhacem
- páperím z morky a orlím (alebo jastrabím) perom
a niekedy aj veľkou mušľou. Perá nosili
len mládenci. Pero sňali mládencovi počas svadby - pri snímaní vienka - party. Toto
pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobodných kamarátov. Mušľa
ostávala. Predtým sa nosili klobúky s užšou strieškou a upleteným v trojmo
korbáčikom uviazaným okolo klobúčika. Konce korbáčika - kistecki viseli z
klobúčika. Typickým doplnkom bola šykyrka - (čupaska) - valaška.
Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobené. Krajšia
výzdoba bola určená pre tých bohatších a hlavne na sviatok a nedeľu.
V pracovný deň nosili
niekedy obyvatelia oblečenie iba z plátna. Tento plátený odev si vyrábali sami. Z
tenkého plátna si robili väčšinou košele a spodnice, z hrubšieho - pacešnego
plátna nohavice. Tie nosili muži hlavne v lete. Na zimu si šili súkenné kapce, cusky
- čo bol vlastne dlhší asi trištvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, ale i
bieleho súkna. Bohatší a mládenci ho mávali často aj vyšívaný.
(Literatúra: A. Kavuljak: Historický miestopis Oravy, M. Jurči: Pamjyntaj goraľu)
Stránka bola aktualizovaná:
09. marca 2006
Copyright © 1999
Miroslav Jurči