Slovania patria k veľkej skupine indoeurópskych národov. Ich pravlasťou bolo územie medzi riekami Odra, Visla a Dneper. Nazývali ich nielen Sloveni, ale aj Anti, Veneti a Sclavi.
Krajina, v ktorej žili tvorili nekonečné lesy, močiare a hlboké rieky. Živili sa lovom a zberom lesných plodov. Žili v rodoch na ich čele stál náčelník. Neskôr začali chovať dobytok, ovce, hydinu a ošípané a pestovať obilniny (pšenicu, raž, jačmeň, ovos), strukoviny a proso, loviť ryby. Poznali aj brtníctvo – vyberanie medu lesným včelám. Jeho kvasením si vyrábali alkoholický nápoj, medovinu.
Obydlie Slovanov tvorila drevená chatrč – polozemnica, napoly zapustená do zeme, vymazaná hlinou a pokrytá slamou.
Náboženstvo Slovanov bolo rôznorodé – polyteistické – uznávali mnohých bohov. Perún – boh hromu a blesku, Veles – vládol nad čriedami dobytka, Svarog – boh ohňa a slnka,...
Slovania svojich mŕtvych spaľovali.