Moháčska katastrofa

Po smrti Mateja Korvína sa uhor. kráľom stal Vladislav II. Jagelovský a po ňom jeho syn Ľudovít II.

Vážnym nebezpečenstvom pre Uhorsko naďalej zostávali Turci. R. 1526 v bitke pri Moháči – za niekoľko hodín Turci porazili uhorské vojsko. Turci potom vyplienili hlavné mesto Budín a z Uhorska odišli.

Kráľ Ľudovít II. zahynul na úteku v močariskách Dunaja. Nemal potomka, preto Uhorsko prišlo o panovníka. Časť uhorskej šľachty si za kráľa zvolila rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda Habsburského. Iní zase  sedmohradské knieža Jána Zápoľského, najbohatšieho uhorského  veľmoža.

Obaja králi viedli medzi sebou dlhotrvajúce boje, Zápoľský si dokonca povolal na pomoc Turkov. Ani jeden z nich nedokázal zvíťaziť. Po smrti Zápoľského (r. 1540) r. 1541 Turci opäť vtrhli do Uhorska, po bojoch obsadili centrálnu časť Uhorska, vrátane hlavného mesta Budína a dohodli sa na rozdelení Uhorska:

  • južné a stredné Uhorsko - ovládli Turci
  • sever a západ Uhorska – pod vládou Habsburgovcov
  • východ - Sedmohradsko – formálne patrilo Habsburgovcom, ale bolo kontrolované Turkami

Habsburgovcom sa darilo napĺňať ich sen – založiť stredoeurópsku podunajskú monarchiu (Rakúsko, Čechy, Uhorsko a Slovinsko) s hlavným mestom Viedeň. Habsburská monarchia pretrvala až do r. 1918.

Po obsadení Budína Turkami, územie Slovenska sa na vyše 150 rokov stalo jadrom Uhorska a Bratislava sa stala hlavným a korunovačným mestom. Prejavilo sa to na ekonomickom a kultúrnom rozvoji Slovenska, vzrástla vzdelanosť obyvateľstva.

Bitkou pri Moháči sa konči obdobie stredoveku a začína obdobie novoveku.