Vek rozumu – osvietenstvo

V 18. stor. sa urobil veľký pokrok vo vede a technike. Bola to rozumom presvetlená doba – osvietenstvo. Verili v silu vzdelávania.
Rozvíjali sa mnohé vedné odbory – vynašli parný stroj, spoznali zákony zemskej príťažlivosti, nové druhy živočíchov, vakcíny proti nákazlivým chorobám, i elektrinu. Objavy v botanike začali využívať v poľnohospodárstve, pokroky v mineralógii v baníctve, hutníctve, ... Hlavnými centrami vedy sa stali Paríž a Londýn.
Francúzi všetky dovtedajšie vedecké poznatky vydali knižne - vydávali tzv. Encyklopédiu. Slovník vychádzal 29 rokov.
Osvietenci verili, že vedecký pokrok môže odpovedať na všetky zásadne otázky človeka. Tých, ktorí neodmietali vieru úplne, verili že Boh existuje, že stvoril svet, ale potom už do ľudských osudov nezasahuje, nazývali sa deisti – patrili k ním franc. spis. a filozof F.-M. Voltaire – veril, že svet sa má riadiť vedou, franc. filozof Ch. L. Montesquieu tvrdil, že aj povahu ľudí možno vedecký rozpoznať.
U bohatých ľudí vzrástol záujem o vedu – robili sa herbáre, arboréta, botanické záhrady, súkromné laboratória, ... Veľký dôraz sa kládol na vzdelanosť a aby tomu ľudia rozumeli, mali sa používať národné jazyky.
Myšlienky osvietenstva si osvojili aj vladári v Rakúsku (Jozef II.), Španielsku, Švédsku, ... – vznikol osvietenský absolutizmus – panovníci mali neobmedzenú moc a zavádzali osvietenské reformy ktoré mali zlepšiť postavenie ľudu.

(Poznámka: Ak sa Vám video z nejakých dôvodov neprehrá priamo na stránke, obnovte stránku spustite video a kliknite vo videu v pravom dolnom roku na odkaz na youtube. Ten Vás presmeruje priamo na stránky YouTube, kde je video uložené. Problém sa môžete pokúsiť odstrániť aj zmenou prehliadača.)