ZŠ s MŠ Hladovka

   Po bitke pri Moháči sa územie Slovenska ocitlo na hranici s Osmanskou ríšou. Na obsadenom území Uhorska si Turci vytvorili Budinský pašalík – delil sa na okresy – sandžaky – 4 siahali až na územie Slovenska. Turci chceli dobyť aj slovenské banské mesta. Tie si na obranu začali budovať strážne veže – vartovky (v Krupine) a nové opevnenia Nový zámok v Banskej Štiavnici.
   Plánom Turkov bolo dobyť Viedeň a dostať sa až do západnej Európy. Avšak bitka pri Viedni r. 1683 sa skončila ich porážkou a znamenala ich postupný odchod z Uhorska. R. 1699 – bol uzavretý mier v Karlovaci, ktorý znamenal ich definitívny koniec.

Stavovské povstania              

   Habsburgovci neustále upevňovali svoju moc - obmedzovali výsady šľachty (chceli aby platila dane) a násilne presadzovali rekatolizáciu (šľachta bola prevažne protestantská), preto vznikol celý rad povstaní (pod vedením Gabriela Betlena, Štefana Bočkaja, Juraja Rákociho, Imricha Tököliho, Františka Rákociho). Šľachta pritom využívala vojenské konflikty v Európe – tridsaťročnú vojnu, tiež sa často spájala s Turkami Tieto povstania trvali takmer 100 rokov a skončili sa podpísaním mieru v Satu Mare (v r. 1711). Jeho výsledkom bolo že uhorská šľachta si udržala svoje výsady a cirkevnú slobodu a Habsburgovci zasa trón.
Zlé životné podmienky poddaných spôsobili, že sa veľmi rozmohlo zbojníctvo. Najslávnejší Juraj Jánošík sa stal legendárnou postavou.

Zmeny v rozdelení spoločnosti

Zmeny vo výrobe spôsobili aj zmeny v štruktúre spoločnosti – oslaboval sa vplyv šľachty a zvyšoval sa vplyv bohatých mešťanov. Rytierov vo vojnách nahrádzali platení vojaci – žoldnieri. Aj v poľnohospodárstve sa stredoveký lénny systém rozpadol a nahradili ich platení robotníci.
Premena stredovekého štátu - Namiesto stredovekého štátu sa zrodilo nové štátne usporiadanie. Šľachta strácala svoj vplyv a na čele štátu stal panovník ako samovládca, čiže nastolil sa panovnícky absolutizmus. Panovníkovi pomáhali síce neurodzení ale vzdelaní úradníci – vznikli centrálne riadené štátne úrady.
Najsilnejšími absolutistickými štátmi boli Francúzsko, Španielsko, Rusko a habsburská monarchia v strednej Európe.
Veda Celý rozvoj spoločnosti súvisel s rozvojom vedy - prírodných vied – matematika, fyzika, biológia, chémia, medicína. Vznikali vedecké spoločnosti, v ktorých sa vedné odbory aj vedci špecializovali (zameriavali sa na určitý odbor). Najznámejšími vedcami z tohto obdobia boli fyzici Isaak Newton (aisak ňutn) a Denis Papin (papen).

Moháčska katastrofa

Po smrti Mateja Korvína sa uhor. kráľom stal Vladislav II. Jagelovský a po ňom jeho syn Ľudovít II.

Vážnym nebezpečenstvom pre Uhorsko naďalej zostávali Turci. R. 1526 v bitke pri Moháči – za niekoľko hodín Turci porazili uhorské vojsko. Turci potom vyplienili hlavné mesto Budín a z Uhorska odišli.

Kráľ Ľudovít II. zahynul na úteku v močariskách Dunaja. Nemal potomka, preto Uhorsko prišlo o panovníka. Časť uhorskej šľachty si za kráľa zvolila rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda Habsburského. Iní zase  sedmohradské knieža Jána Zápoľského, najbohatšieho uhorského  veľmoža.

Obaja králi viedli medzi sebou dlhotrvajúce boje, Zápoľský si dokonca povolal na pomoc Turkov. Ani jeden z nich nedokázal zvíťaziť. Po smrti Zápoľského (r. 1540) r. 1541 Turci opäť vtrhli do Uhorska, po bojoch obsadili centrálnu časť Uhorska, vrátane hlavného mesta Budína a dohodli sa na rozdelení Uhorska:

• južné a stredné Uhorsko - ovládli Turci
• sever a západ Uhorska – pod vládou Habsburgovcov
• východ - Sedmohradsko – formálne patrilo Habsburgovcom, ale bolo kontrolované Turkami

Habsburgovcom sa darilo napĺňať ich sen – založiť stredoeurópsku podunajskú monarchiu (Rakúsko, Čechy, Uhorsko a Slovinsko) s hlavným mestom Viedeň. Habsburská monarchia pretrvala až do r. 1918.

Po obsadení Budína Turkami, územie Slovenska sa na vyše 150 rokov stalo jadrom Uhorska a Bratislava sa stala hlavným a korunovačným mestom. Prejavilo sa to na ekonomickom a kultúrnom rozvoji Slovenska, vzrástla vzdelanosť obyvateľstva.

Bitkou pri Moháči sa konči obdobie stredoveku a začína obdobie novoveku.

Reformátor na tróne - JOZEF II. 

Rod: Habsburský                     Roky života: 1741 – 1790                    Roky vlády: 1780 – 1790 

Syn Márie Terézie. Od r. 1765 bol jej spoluvládca. Bol veľmi nadaný - už ako šesťročný vedel čítať aj písať v niekoľkých jazykoch. Veľa cestoval (v prestrojení) a stretával sa s obyčajnými ľuďmi. Tieto poznatky boli východiskom pre jeho neskoršie reformy. Po otcovej smrti sa stal rímsko-nemeckým cisárom a po matkinej smrti v roku 1780 sa stal samostatným vládcom teda rakúskym arcivojvodom, uhorským a českým kráľom (klobúkový kráľ – za českého a uhorského kráľa nikdy nebol oficiálne korunovaný).

Reformami chcel urýchliť modernizáciu ríše a prebudovať ju na jednotný štát. Na rozdiel od svojej matky reformy presadzoval v radikálnej forme. Počas svojej 10-ročnej vlády vydal niekoľko tisíc zákonov (patentov) - väčšina z nich otvárala dvere novej spoločnosti - ale vtedajšia spoločnosť ešte nebola pripravená pochopiť a prijať ich.

Reformy Jozefa II.:

• Tolerančný patent (1781) – zrovnoprávnenie evanjelikov, pravoslávnych a kalvínov s katolíkmi.
• Patent o zrušení nevoľníctva (1785) – umožnil poddaným slobodné sťahovanie, slobodne sa sobášiť, dať deti na remeslo alebo štúdium – urýchlilo sťahovanie voľnej pracovnej sily.
• Rozšíril povinnú školskú dochádzku medzi najchudobnejšie vrstvy.
• Zrovnoprávnil obyvateľov pred zákonom – zrušil trest smrti, zrušil cenzúru.
• Uhorsko rozdelil do 10 dištriktov

Ale pred smrťou takmer všetky reformy odvolal, okrem Tolerančného patentu a Patentu o zrušení nevoľníctva

Úradný jazyk: stanovil nemčinu namiesto latinčiny, ale podporoval používanie aj národných jazykov.

Vek rozumu – osvietenstvo

V 18. stor. sa urobil veľký pokrok vo vede a technike. Bola to rozumom presvetlená doba – osvietenstvo. Verili v silu vzdelávania.
Rozvíjali sa mnohé vedné odbory – vynašli parný stroj, spoznali zákony zemskej príťažlivosti, nové druhy živočíchov, vakcíny proti nákazlivým chorobám, i elektrinu. Objavy v botanike začali využívať v poľnohospodárstve, pokroky v mineralógii v baníctve, hutníctve, ... Hlavnými centrami vedy sa stali Paríž a Londýn.
Francúzi všetky dovtedajšie vedecké poznatky vydali knižne - vydávali tzv. Encyklopédiu. Slovník vychádzal 29 rokov.
Osvietenci verili, že vedecký pokrok môže odpovedať na všetky zásadne otázky človeka. Tých, ktorí neodmietali vieru úplne, verili že Boh existuje, že stvoril svet, ale potom už do ľudských osudov nezasahuje, nazývali sa deisti – patrili k ním franc. spis. a filozof F.-M. Voltaire – veril, že svet sa má riadiť vedou, franc. filozof Ch. L. Montesquieu tvrdil, že aj povahu ľudí možno vedecký rozpoznať.
U bohatých ľudí vzrástol záujem o vedu – robili sa herbáre, arboréta, botanické záhrady, súkromné laboratória, ... Veľký dôraz sa kládol na vzdelanosť a aby tomu ľudia rozumeli, mali sa používať národné jazyky.
Myšlienky osvietenstva si osvojili aj vladári v Rakúsku (Jozef II.), Španielsku, Švédsku, ... – vznikol osvietenský absolutizmus – panovníci mali neobmedzenú moc a zavádzali osvietenské reformy ktoré mali zlepšiť postavenie ľudu.

(Poznámka: Ak sa Vám video z nejakých dôvodov neprehrá priamo na stránke, obnovte stránku spustite video a kliknite vo videu v pravom dolnom roku na odkaz na youtube. Ten Vás presmeruje priamo na stránky YouTube, kde je video uložené. Problém sa môžete pokúsiť odstrániť aj zmenou prehliadača.)